Vlastníte v majetok, na ktorom je stavba, cesta, chodník… a neviete sa domôcť svojich vlastníckych práv?
Počas minulého totalitného režimu došlo k znárodneniu majetkov, ktoré sa dostali do štátneho užívania, čiže štát mal na ne reálne dispozičné právo. Ich predošlí majitelia v drvivej väčšine nezostali vlastníkmi, majetky boli vyvlastnené. Neskôr v rámci reštitúcie sa štát rozhodol vrátiť majetok pôvodným vlastníkom a právo na súkromné vlastníctvo bolo napokon zakotvené aj v Ústave SR.
Premlčané vlastníctvo
Problém ako dôsledky komunistického režimu však ostali nevyriešené, keďže na týchto pozemkoch vyrástli cesty, chodníky, školy, bytové domy atď. Podľa zákona 182/1993 si vlastníci mohli nárokovať odplatu počas troch rokov – v čase od 1. septembra 1993 do 31. augusta 1996. Cesty boli neskôr upravené zákonom 66/2009. Samozrejme, majitelia sa svojho práva na vlastníctvo domáhali. Keď sa však vlastníci obrátili na súd neskôr, aby si vymohli svoje majetkové práva, tak ten ich odbil judikátom o premlčaní, keďže už uplynula doba možnosti uplatniť si dané práva.
Vlastnícke právo
Rozsudkov, v ktorých sa majitelia nehnuteľností nevedeli domôcť svojho práva na základe zákona z roku 1993, je veľmi veľa. Nie je to správne, pretože podľa Ústavy SR má každý majiteľ nehnuteľnosti právo narábať so svojím majetkom. A tak, hoci sa po skončení totalitného režimu pozemky vrátili pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom, nebol usporiadaný vzťah k stavbám, ktoré medzičasom na daných miestach vyrástli, pričom ich vlastníci majú rovnaké práva ako vlastníci iných nehnuteľností.
Čakajú ich žaloby
Ako k tomu pristupuje užívateľ – v tomto prípade štát, VÚC alebo mesto? Prehadzujú si túto problematiku ako horúci zemiak, alebo si ako pštros strčia pred problémom hlavu do piesku. Jedna skúsenosť priamo zo Senca: až po 12 rokov trvajúcom súdnom procese sa majiteľovi cesty na Hečkovej ulici podarilo uspieť. Nakoniec mu mesto za jeho majetok zaplatilo viac ako 130-tisíc eur. A možno sa pamätáte, ako si predošlý majiteľ svoj pozemok zatarasil betónovými panelmi (https://senec.tv/nova-cyklotrasa-na-heckovej-ul-v-senci/), keď sa domáhal svojich práv.
Pomocná ruka
Hlavným problémom vlastníkov pozemkov je, že na ich majetku stoja stavby, ktoré s nimi priamo nesúvisia – ide napr. o škôlky, školy, nemocnice… Časť majiteľov týchto pozemkov, za ktoré od miest alebo od štátu nedostávajú peniaze, sa už začala ozývať a organizovať. Zastupuje ich advokát JUDr. Karol Spišák a Občianske združenie Pozemky bez náhrady. (Za vznikom tohto OZ stála myšlienka pomôcť vlastníkom a spoluvlastníkom pozemkov, ktorých vlastnícke právo k pozemku je obmedzené majetkom štátu, samosprávy či inej osoby.)
JUDr. Spišák sa po úspešných 17. žalobách v Štrasburgu v rámci regulovaného nájomného (www.regulovanenajomne.sk), na základe ktorých štát vyplatil vlastníkom domov spravodlivé zadosťučinenie vo výške viac ako 13 mil Eur, začal aktívne venovať vlastníckym právam majiteľov pozemkov. „V prvom rade chceme, aby sa protiprávny stav skončil a aby títo vlastníci mali rovnaké vlastnícke práva ako iní vlastníci iných nehnuteľností. Naša aktivita nie je zameraná voči vlastníkom bytov, ktoré stoja na cudzích pozemkoch, alebo voči vlastníkom stavieb, ktoré stoja na cudzích pozemkoch, ale voči štátu, ktorý túto situáciu vytvoril,“ tvrdí JUDr. Spišák.
Podľa jeho slov, čo sa týka finančnej náhrady, do úvahy prichádza viacero možností či foriem, napr. vlastník pozemku zostane vlastníkom, a teda odmena bude vo forme opakujúceho sa plnenia. Alebo vlastník stratí svoje vlastnícke právo, potom by odmena bola jednorazová. Delenie je možné aj z pohľadu obdobia, za ktoré sa platí, čiže odmena by mala byť poskytnutá aj za roky spätne, nielen za súčasnosť, resp. do budúcna.
Európsky súd v tom má jasno
V tomto ohľade sa zreteľne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že nesmie ísť o zdanlivú kompenzáciu. To znamená, že takáto náhrada musí byť reálna a primeraná. Zároveň platí, že môže ísť o náhradu opakovanú, nielen o jednorazovú. Rozhodujúci význam má povaha zásahu do právneho postavenia vlastníka.
Máme prvú, pilotnú žalobu týkajúcu sa pozemkov pod bytovými domami. V tomto spore sme presvedčili konajúci súd, aby sa obrátil na Ústavný súd SR, či dotknuté ustanovenia zákona 182/1993 sú v súladu s ústavou. Toto sa aj stalo a dnes na ÚS SR takéto konanie naozaj aj prebieha.
Aj v druhej veci, teda pozemkov pod cestami sme podali pilotnú žalobu. Táto žaloba je pomerne čerstvá zo septembra, preto sme konajúci súd zatiaľ nepožiadali, aby sa obrátili na ÚS SR o posúdenie, či ustanovenia zákona č. 66/2009 sú v súlade s Ústavou SR, ale pravdepodobne tak v blízkej dobe urobíme.
Je to len začiatok
Advokátska kancelária Spišák & partners má prvú, pilotnú žalobu týkajúcu sa pozemkov pod bytovými domami. V tomto spore sme presvedčili konajúci súd, aby sa obrátil na Ústavný súd SR, či dotknuté ustanovenia zákona 182/1993 sú v súladu s ústavou. Toto sa aj stalo a dnes na ÚS SR takéto konanie naozaj aj prebieha.
Aj v druhej veci, teda pozemkov pod cestami sme podali pilotnú žalobu. Táto žaloba je pomerne čerstvá zo septembra, preto sme konajúci súd zatiaľ nepožiadali, aby sa obrátili na ÚS SR o posúdenie, či ustanovenia zákona č. 66/2009 sú v súlade s Ústavou SR, ale pravdepodobne tak v blízkej dobe urobíme.
Podľa JUDr. Spišáka je to len začiatok: „Máme pripravené a stále pripravujeme nové žaloby, ktoré sme zatiaľ nepodali. Nie je naším cieľom zahltiť množstvom žalôb príslušné súdy, ktoré sú aj tak dosť preťažené, sú vo výraznom časovom sklze z dôvodu pandémie. Chceli by sme to riešiť na úrovni legislatívy. Cieľom podania pilotných žalôb bolo upozorniť na pretrvávajúci, dlhodobo neriešený problém. Pokiaľ sa však nezmení prístup kompetentných, nie je vylúčené, že sa žaloby budú podávať.“
Vlastníte majetok, na ktorom je stavba, cesta, chodník, alebo budova? Napíšte nám do správy alebo na adresu: info@senec.tv
Autor: Csaba Farkas
Zdroj: JUDr. Karol Spišák a OZ Pozemky bez náhrady
(278)
Recent Comments