Ako sme avizovali, dnes si povieme, či sa dá chronickému zápalu vyhnúť. Z histórie vieme, že áno. Tieto poznatky nám prináša Dr. Paul Clayton, PhD. vo svojej knihe Nech je vaše jedlo vašim liekom, z ktorej čerpáme. 

Kvôli spôsobu, akým dnes žijeme, sa chronický zápal vyskytuje takmer u všetkých dospelých a zvyšujúceho sa počtu teenagerov. Je však ľahké sa mu vyhnúť. Zdravotnícke údaje ukazujú, že chronický zápal je veľmi zriedkavý v niektorých oblastiach, kde ľudia žijú tradičným spôsobom života. Hovorí sa im Modré zóny. Patrí k nim Campodimele v Taliansku, kláštory na hore Athos v Grécku a ostrovy Indiánov kmeňa Guna Yala. Sú to ostrovy v priestore, ale najväčšia známa Modrá zóna je ostrov v čase. Takouto Modrou zónou je stredné viktoriánske obdobie. Ak sa vrátime do stredného obdobia viktoriánskeho Anglicka 19. storočia, zo záznamov vyplýva, že chronický zápal takmer neexistoval.

Srdcové choroby a rakovina sú hlavnými problémami dnes, ale obyvatelia Anglicka počas stredného viktoriánskeho obdobia boli pred týmito chorobami relatívne uchránení. Z rozsiahlych verejných záznamov vyplýva, že mali na zdravú starobu lepšiu šancu ako my, a to aj bez modernej diagnostiky, chirurgie a liekov, na ktoré sme si zvykli spoliehať’ sa.

Je pravda, že prvých niekoľko rokov po pôrode bolo nebezpečných, ale tí, ktorí sa dožili piatych narodenín, mali podobnú nádej na život, ako my. Degeneratívne ochorenia neboli hlavnou príčinou ich úmrtia, umierali pri pôrode, pri požiaroch, na poranenia a infekcie šíriace sa v preplnených, nehygienických životných podmienkach a vďaka kontaminovanej vode.

U niektorých viktoriáncov sa objavili srdcové ochorenia a rakovina, ale bolo ich veľmi málo. Postihnutých týmito chorobami bolo asi o 90 % menej ako dnes, v populácii, ktorá žila takmer rovnako dlho ako my. Väčšina populácie nezažila degeneratívne ochorenia a žila zdravšie a dlhšie, než žijeme my dnes. Dôvod? Jedli stravu bohatú na omega-3 mastné kyseliny, polyfenoly a 1-3, 1-6 betaglukány, prírodné protizápalové zlúčeniny, ktoré poskytovali rozsiahlu ochranu proti chronickým zápalom. Zároveň ich strava obsahovala nízke množstvo prozápalových zlúčenín, ktoré sa nachádzajú v toľkých dnešných spracovaných potravinách.

Dôkazy o týchto skutočnostiach Dr. Clayton predložil v rade vedeckých prác, ktoré napísal spolu s významnou historičkou Dr. Judith Rowbothamovou a ktoré boli uverejnené v časopisoch Journal of the Royal Society of Medicine a Journal of Environmental and Publle Health

Boli schopní ukázať, že v rozpore s prijímaným názorom moderná medicína náš život zdravším neurobila. Ich zistenia preukázali, že priemerná dĺžka života dnes v niektorých skupinách klesla zo svojho vrcholu na konci 19. storočia a dĺžka zdravého života – počet rokov, počas ktorých môžeme očakávať, že sa budeme tešiť dobrému zdraviu – poklesla dokonca ešte viac.

Kľúčové zistenia

Analýza stredného viktoriánskeho obdobia vo Veľkej Británii ukázala, že očakávaná priemerná dĺžka života u mužov vo veku 5 rokov bola približne o 3 roky vyššia ako u mužov dnes (v ekvivalentnej sociálno-ekonomickej skupine) a výskyt degeneratívneho ochorenia bol u nich približne 10 % nášho. (Ženy si polepšili o 3 roky, vzhľadom na vývoj antikoncepcie a zlepšenie gynekológie). Mali relatívne malý prístup k alkoholu a tabaku. Ich fyzické aktivity, a teda aj kalorické príjmy, boli približne dvakrát vyššie ako naše, a vzhľadom na ich zodpovedajúcu vyššiu konzumáciu ovocia, celozrnných výrobkov tučných rýb a zeleniny, skonzumovali desaťkrát viac mikronutrientov a fytonutrientov, než považujeme za bežné dnes. Táto strava poskytovala viktoriáncom vysokú hladinu protizápalových zlúčenín, vďaka ktorým nepoznali degeneratívne ochorenia, a v dnešnej dobe nám predkladá dokumentáciu pre zlepšenie v oblasti výživy a zdravia.

Stredná viktoriánska éra sa zvyčajne vymedzuje rokmi 1850 a 1870, ale pokiaľ ide o nutričné podmienky, Dr. Clayton s tímom identifikoval trochu dlhšie obdobie, ktoré trvalo približne do roku 1895. Počas týchto 45 rokov vyrastala generácia s pravdepodobne najlepšou úrovňou zdravia, akej sa kedy občania moderného štátu mohli tešiť.

Hoci britská populácia výrazne vzrástla a podstatne sa sústredila do miest, nevzniklo veľké hnutie za ochranu zdravia a britské mestá a obce boli stále notoricky nezdravým životným prostredím. Ale napriek tomu a v rozpore s historickou tradíciou bolo pomocou množstva historických dôkazov zistené, že sa Britské impérium opieralo o pracovné sily, armádu a námorníctvo zložené z jedincov, ktorí boli zdravší, v lepšej kondícii a silnejší, než sme my dnes. Takmer nepoznali degeneratívne ochorenia, ktoré mrzačia a zabíjajú toľkých z nás, a hoci sa zvyčajne hovorí, že je to preto, že umierali mladí, opak je pravdou. Verejné záznamy ukazujú, že žili rovnako dlho ako my v 21. storočí – alebo aj dlhšie.

Naše zistenia sú pozoruhodné, pretože toto krátke obdobie skvelého zdravotného stavu predchádza nielen verejnému hnutiu za zdravie, ale aj veľkým lekárskym pokrokom 20. storočia v chirurgii a dohľade nad infekčnými chorobami a liekmi. Sú tiež v ostrom rozpore s populárnymi názormi na viktoriánsku špinu a choroby, názormi, ktoré dlho zakrývali realitu života a smrti počas tohto „obdobia rovnováhy”. Tento výskum ukazuje, že ľudia stredného viktoriánskeho obdobia sa tešili dobrému zdraviu vďaka vynikajúcemu životnému štýlu a strave. Toto obdobie bolo – z hľadiska výživy – ostrovom v čase, takým, ktorý bol vytvorený a následne premrhaný ekonomickými a politickými silami. Ale teraz, keď lepšie rozumieme vzťahu medzi stravou, zápalom a zlým zdravotným stavom, sa k nemu môžeme vrátiť.

Prozápalové a protizápalové výživové faktory

Chronický zápal sa vo svete nikdy nevyskytoval v takom rozsahu, v akom ho vidíme dnes. Nielen že v našej strave konzumujeme oveľa menej protizápalových omega-3 mastných kyselín, polyfenolov a 1-3, 1-6 betaglukánov ako naši predkovia, ale tiež sme vystavení oveľa vyšším hladinám prozápalových zlúčenín. Táto vyššia expozícia je spôsobená moderným spracovaním potravín a spôsobom varenia, u niektorých nadmierou tabaku, alkoholických destilátov a toxínov zo životného prostredia a u mnohých veľmi nízkou úrovňou fyzickej aktivity.

A pretože mnohí z nás trpia chronickým subklinickým zápalom, niet divu, že trvalá akumulácia poškodeného tkanivá nakoniec v mnohých z nás vypláva na povrch ako hlavný zdravotný problém a že ako starneme, tieto problémy sú ešte hojnejšie. Má to však len málo spoločné so starnutím ako takým, pretože keby sme jedli skutočne protizápalovú stravu, mnohé z príznakov starnutia by sa jednoducho neobjavili alebo by sa objavili až oveľa neskôr.

Ak chceme premôcť chronický zápal a zlepšiť dĺžku zdravého života, všetko, čo musíme urobiť, je zaradiť do jedálnička hlavné zložky stravy ľudí stredného viktoriánskeho obdobia a Modrých zón, ktoré sa na seba až prekvapivo podobajú. Dáta ukazujú, že ak tak urobíme, môžeme hladinu zápalu znížiť rýchlo a efektívne.

Spôsob, ako zostať zdravý a spomaliť starnutie, je jednoduchý a univerzálny. Začína sa využívaním nutričných vstupov na oslabenie zápalu a vyvarovaním sa známym prozápalovým činiteľom. V nasledujúcich článkoch si ukážeme, ako sa tento cieľ dá dosiahnuť.

Marian Brnuľa

(19)

Komentáre

komentáre

Zdravie – životný štýl: Zápal v histórii