Už dnes si pripomíname obete holokaustu. V Senci žili tri, no nikto si ich nepamätá

27. január je dňom, počas ktorého si má každý spomenúť na milióny ľudí zabitých pri holokauste, nacistickom prenasledovaní a genocídach v Kambodži, Rwande, Bosne a Dárfúre. Dôvodom tohto dátumu je oslobodenie Osvienčim-Birkenau, najväčšieho nacistického tábora smrti, ktoré sa udialo práve 27. novembra. 

V Senci sme mali silnú židovskú komunitu, ale rozpadla sa v 40. rokoch minulého storočia práve kvôli 2. svetovej vojne. Mnohí preživší sa už nevrátili späť do rodného mesta, ale rozprćhli sa po svete. Do Senca sa vtedy vrátili tri sestry židovky, a tak začína rozprávanie Senčanky Heleny.  

“Stalo sa to pred viac ako 70 rokmi. Bolo nás sedem súrodencov, šesť chlapcov a jedno dievča. Otec nám zomrel, keď sme boli ešte malí, a tak sa o nás starala mama. Naša mamička mala veľké srdce nielen smerom k nám, ale i pre ľudí okolo seba,” začína svoje rozprávanie pani Helena. Nedávno počula v rádiu, ze Bratislavský samosprávny kraj opravuje Synagógu v Senci, a tak sa rozhodla napísať svoj príbeh. 

“Dom, v ktorom sme vyrastali, bol takmer oproti Synagóge. V tých časoch sa ľudia spamätávali z vojny, sused poznal suseda, a tak sme sa skamarátili  aj s tromi sestrami, ktore si našli príbytok v Synagóge. Bola som ešte malá, ale spomínam si, ako sme chodili s mamou do dvora za Synagógou a pomáhali sme im. Mama dobre varila a piekla, a tak sme sa s nimi vždy podelili o jedlo.  Sestry boli mladé, prežili koncentračný tábor. Zavraždili im tam rodičov, oni prežili a vrátili sa do mesta, kde sa narodili. Zo života v tábore celkom zošediveli. 

Bývali vedľa MNV (Mestský národný výbor), ale bohužiaľ sa nikto o ne nezaujímal, ako keby vôbec neexistovali. Dve zo sestier nikdy nevyšli na ulicu, tak veľmi boli poznačené strachom z ľudí. Iba jedna z nich chodila do mesta a nakúpila všetko, čo potrebovali. Veľmi som si ich obľúbila a myslím, že aj ony mňa. Povolili im bývať v jednej miestnosti, jedinej obývateľnej. Keď pršalo, zatekala, tak im môj brat vymenil škridle. Skrátka, pomáhali sme, ako sa dalo.

Tieto sestry poznali život v koncentračnom tábore aj život počas komunizmu a žili vo veľkej skromnosti, chudobe a zabudnutí.  Neviem, ako dopadli, keďže som sa vydala a odišla za manželom na Stredné Slovensko a aj moja mamička odišla bývať zo Senca. Myslim si, že sestry by si zaslúžili mať mená v kronike a možno aj na pamätnej tabuli v Synagóge. Bývali sme na Námestí 1. mája, číslo domu 3, v dome, ktorý patril Židom. Pod domom bola reštaurácia a neskôr krčma s názvom Jeruzalem. Bola by som rada, keby som sa dozvedela aj ich mená. 

Ak máte akékoľvek informácie o identite alebo živote troch sestier, napíšte nám na info@senec.tv alebo do správy.

(604)

Komentáre

komentáre

Sestry ktoré prežili holokaust